Keď pílenie dreva
spánok mi naruší
krikom
hluk preruším
a znova
snom naznačím
že je ich čas.
Keď radosť naznačí
že príde pád
krikom
nešťastie zastavím
a znova
chvíľam kúzelným
vrátim jas.
Keď v tmavom kraji
svetlo hľadám
krikom
tmu odohnávam
a znova
sa do svetla vnáram
aby tu bolo zas.
Keď raz oči zatvorím
a dvere zabuchnem
len krikom
tú zlosť ovládnem
a znova
zašeptám snáď
že krik
už ďalej nie je v nás
len ticho zavzlykám
a ty nám odpustíš
a vrátiš raj
do duší špinavých.
Ale keď krik
je naša jediná reč
nesmiem dovoliť
aby si ju vzal preč
Jediny spôsob
milovania
je keď kričím
bez hanbenia
a ako by si ma nepočul
niekedy správaš sa
tak ja kričím
zas a znova
si jediný
a milujem ťa
kričím
no niet vypočutia
kričím
bez hanbenia.
S plných úst
Kričím
že milujem ťa!
