Keď som zaľúbená

11. června 2011 v 15:21 | L. |  Anatómia prázdneho srdca
Niekto klope a ja v nádeji, že za dverami môjho života stojí on, otváram dvere. Poznáte ten pocit, keď tam je niekto, kto pre vás temer nič neznamená? A ten, ktorého by ste si priali zo všetkého na svete najviac, je teraz niekde, kde líščie mláďatá, tie faločné opachy, tancujú v tom najdokonalejšom lese, kde niekto, ako vy si vraj nezaslúži byť. Vaša nádej klesá na ten najmrazivejší bod vo vesmíre. A vy si želáte, vy dúfate a modlíte sa, aby opäť niekto zaklopal. No všetko navôkol stúchlo. Už ani ten vietor, čo sa pred malou chvíľou pohojdával na konárikoch stromov, už ani jeho niet počuť.
Som zalezená pod perinou, čítam riadky poézie, a čaj sa mi chladí v kuchyni.Všetci sú niekde, I on iste. Niekde s tými, ktorých má rád, s ktorými jeho srdce bije rýchlejšie. A ja dúfam, že si aspoň nachvíľu spomenie na mňa. Pískot vetra je tentoraz nezenesiteľný. Moje srdce úplne stíchlo, takmer sa zdá, že nebije. Iba spomienka na neho to srdce donúti pracovať na dvesto percent.
Som zaľúbená! Nieto sláva, nieto výhra. Je to komplikácia. Je to zodpovednosť. Je to niečo, čo mne nie je príjemné. Iba ak je cit opätovaný. Čo sa stalo zatiaľ iba jedenkrát. Vtedy šťastím ponorená do snov zatváram oči a viem, že som milovaná. Viem, že I ja dokážem milovať a teším sa do nového dňa, ako ma okolnosti znova prekvapia.
A keď je ten, ktorého srdce vaše miluje váš dobrý priateľ... Ó srdce by vám puklo niekedy od toľkých citov. A nemyslím tým tie pozitívne. Sú to bolesť, beznádej, bezmocnosť, strach, hnev na samého seba.
Som zaľúbená!!!! Chcem to vykričať do sveta, no niet uší, ktoré by počúvali.
Som zaľúbená!!! A čoho sa dočkám? Azda len výsmechu. Možno raz príde ten, na ktorého čakám za dverami a zaklope. Budem tam, aby som mu otvorila a povedala: ,, Som zaľúbená!" A on by len usmial sa bez slov by tam stál a jeho tvár rozžiarená sťa milión iskričiek by na mňa uprene hľadela.
Smútok? Depresia? Je to také prázdne keď mám niekoho rada a ani mu to nemôžem povedať. Každú sekundu každého dňa strávim pri myšlienke na neho. Potom nahovátať si snáď len môžem, že nie je to princ na koni bielom, nie je to ten ktorého by som skutočne chcela. No sú to len klamstvá, ktorými sa snažím obísť srcde a zabudnúť na jeho tvár a na jeho srdce, ktoré má ma síce rado, no nie tak, ako ja jeho.
A tak smútim a nariekam. Pretože som zaľúbená. Som zaľúbená!!!!!
Niekto klope. Už ani neotváram. Viem, že on by nikdy niešiel až k mojim dverám. Len sedím opretá o dvere a sústredene počúvam klopanie na dvere. Na to masívne drevo a akoby stovky kladív búchali do zeme, tak znie mi tón, ktorý neprestáva utíchať. Nachvílu už-už sa idem dvihnúť v nádeji, že by prekvapil ma tento nudný život. No nemám síl. A tak zatvorím oči a ostávam v tej bolesti. Klopanie prestalo. Konečne!!! Neviem, kto to bol. Azda len poštárka.
Som zaľúbená!!! Cítim, akoby som to opakovala tisíc rokov.
Som zaľúbená!!! Dnes som bola s ním. A smiali sme sa. Má ma rád. Ako kamarátku, isteže.
Som zaľúbená!!! A od lásky únavne padám na zem a klopanie nevnímam.
Snáď už zdá sa mi, že zabudla som jeho tvár. No v tom zbadám za okenicou holubicu, čo mi pripomína lásku, nedá mi nevšimnúť si na polici sviecu v tvare srdca, či zbierku mojich básni, ktoré som písala pre ňho. ´Je to možné?´ pýtam sa Amora, ktorý mi krúži nad hlavou.
Som zaľúbená!! Asi ešte viac ako všera. A menej ako zajtra.
Som úboha? Som chudera? Láska ma obchádza a pritom nevie zmiznúť. Láska ma nenávidí a pritom som jej ľahostajná. Som slepá a pritom vidím všetky tie tajomstvá a záhady. Vidím sama svoju skľúčenosť.
Bdiem. Už ani nečakám, či niekto klopať príde. Už ani neplačem.
Žiť sa mi zachcelo. Milovať tiež. Veď som zaľúbená. Chytila som druhý dych a vidieť sa mi zachcelo znova jeho tvár. Milujem a musím byť milovaná. A pravdu potrebujem vedieť. Či bude pozitívna, či nie. A tak vstanem a keď nádej opäť vráti sa mi kľučku stisnem a dveré otvorím. Výťah. Vonku je chladnejšie než som očakávala, utekám. Možno k láske, skôr do zatratenia. Cesta šmikľavá, svetlá áut sa rútia. Jeho meno v mysli hovorím si, a srdce si do dlaní vkladám. Už zdá sa, že vidím ho, a srdce sa mi rozbuchá. Z dlaní snaží sa mi vyskočiť. Pri ňom stojím, srdce mu dávam, na odpoveď jeho trpezlivo čakám. Otvorí ústa, slovko sa hrnie z úst.
No nedočkám sa. Z hrude krv sa valí, bez srdca telo rýchlo vykrváca. No otázku moju počul, ja zamotávam sa a omdlievam, či zaspávam, či.. Odpoveď v povetrí, vietor ju roznáša. Telo moje na zemi, duša bez lásky odchádza.
Posledné klopanie, posledná veta: ´Som zaľúbená!´
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Barbora Barbora | 5. června 2014 v 19:19 | Reagovat

Je to krásne no zároveň smutné a bolestivé.
No je láska je presne o tomto:) ná 100%:)

2 Katarína Katarína | E-mail | 17. dubna 2015 v 17:16 | Reagovat

Asi takto sa teraz cítim.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama