Zúfalstvo

11. června 2011 v 15:18 | L. |  Anatómia prázdneho srdca
Koža sa mi zvlieka ako hadovi..
Zaspávam so slzami v očiach, už skoro svitá. Nieto však pokojný spánok. Bezesná noc predpovedá beznádejný deň. Už padám. Z postele. Au.
Vykričať sa svetu, vysmiať sa životu, prefackať Jeho...Nevládzem.
Vankúš je ešte navlhnutý od sĺz. Toľko toho na srdci, čo nechce ísť von. Koža sa mi lúpe, hrudník praská. A ja len mlčím, tolerujem, odpúšťam,.. Všetky moje pocity skončia v noci vo vankúši. Snažím sa byť šťastná, snažím sa byť vďakčná, snažím sa. Ľuďia sú svine, odpad všetkého živého, hanba vesmíru. Nenávidím! Len sa zľahka zasmejem pred tými, čo tu ešte pre mňa zostali. Lebo všetky moje trápenia musia skončiť IBA vo vankúši.
Prajem všetkým len to najlepšie, aj keď si to mnohý nezaslúžia. Hlavne nech ja som šťastná. Pokúšam sa! Nejde to.. Chcem ignorovať. Pocity. Zlých ľudí. Negatívne veci. Nedokážem...
Keď prejde deň a na noc sa chystať musím, dýchať sa mi nedá. Lebo všetko zlé sa mi zrazu postaví pred tvár a ja viem, že niet úniku.
Som zúfala!
A neviem, ako to všetko skončí. Neviem, či sa to zmení. Dúfam. Že zajtra, keď víde slnko, a ja sa zobudím, všetky moje trápenia sa skončia, všetky moje túžby sa naplnia, že budem šťastná. Dúfam! Takže vždy keď spadne posledná slza, keď rozhodnem sa upadnúť do snov, poviem si, že zajtra to bude lepsšie. Je to tak každú noc, a každý deň je rovnaký. Ale raz......sa možno dočkám.
Dnes ale priznávam, som zúfalá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama